Čo sa dá vidieť za 2 dni v zimných Tatrách s klasickým podmazom relax prinášajúcej zasneženej krajiny, vianočnej výzdoby a pesničiek prichádzajúcich odvšadiaľ? Upozornenie: ak ste vášnivý lyžiar, v tomto článku nie je o lyžovaní ani zmienka, snáď niekedy inokedy.
Našli sme si s mojím hundrošom a workoholikom Bobčom v kalendári 2 voľné dni na vianočnú tatranskú rýchlovečku na odfuk z pracovného zhonu, tak som na poslednú chvíľu rezervovala ubytovanie v Tatranskej Štrbe, pár minút od vlakovej stanice. Cenovo aj prístupom pani ubytovateľka očarila.
Bobča: Manžel Pajko bobčovitý si chcel dať pauzu od krútenia volantom, tak sme šli vlakom. Áno, ideálne je ubytovať sa v Tatrách niekde medzi Štrbským plesom a Lomnicou, čiže v Smokovci a okolí, odkiaľ je všade kúsok, aby muž nehundral na skoré ranné budíčky. Ale s novou zubačkou a modernými električkami ste zo Štrby v Lomnici aj s prestupmi cca za 2 hoďky v prípade potreby. Tak som to riskla a objednala ubytko rovno v Štrbe.
Bobčo: Ale ja rád točím volantom.
Bobča: No, áno, ale konečne si sa mi venoval vo vlaku. Ale k veci. Nie sme veľmi nároční, pred oficiálnosťou veľkých hotelov uprednostňujeme domáckosť a rodinný krb. A to sme aj našli. Zvonku možno prehliadnuteľná 3 poschodová bytovka, ale interiérovo príjemný čistý vianočný bytík so stromčekom a domáckou atmosférou kúsok od stanice Štrba sme našli v 4M Tatry. Do Štrby sme dorazili už o 9:30h a trošku sme odskúšali ústretovosť pani majiteľky, keďže sme ju prekvapili so 4h predstihom.
Bobčo: Čo neurobíte pre radosť svojej princezny, že? Ako správny chlap som na prízemí naťukal správne kľúčovotrezorové heslo a šli sme hľadať apartmán. O tom, ako sa popasovať s krabičkou na heslo ale niekde inde napíšem. Prišli sme k správnym dverám, klopem a skúšam otvoriť, ono to išlo, vchádzam do dverí a oproti vychádza z kúpeľne mladá dáma.
Bobča: Bobčo! Vráť sa na zem. My ženy sme obdivovali útulnú, plne vybavenú kuchyňu, obývačku so svetielkujúcim vianočným stromčekom v pozadí so soľnou lampou a knižnicu plnú inšpiratívnych kníh v jednej z našich spální. Cítili sme sa tu naozaj ako doma.
Bobčo: No čo, trocha dramatizácie pre pánov nezaškodí. Ok, no nedala sa rozhodiť, v pohode sme si mohli nechať v apartmáne batožinu, odfuknúť si hore aj dole a vyraziť do Tatier, kým dopripraví pre nás ubytko. Čiže prístup a komunikácia topková. Odporúčame. Ideš Bobča.
Áno, hovorím o zubačke Bradavica. Vedeli ste, že zubačky a električky majú v Tatrách každá svoje meno podľa známych štítov? Máte radi historické veci? Pozrite možnosť previesť sa historickou električkou. Cca necelú štvrťhodinku sme obdivovali zasnežené stromy z Bradavice, čo nás príjemne naladilo na to, čo nás čakalo na Štrbskom. Posledné roky je to už pomaly na Vianoce rarita takéto kopy snehu.
Bobčo: Niečo pre pánov. Od romantiky k technikáliam. Ak chcete nerušene obdivovať krivky … hlavne krásnych nových vyleštených mašiniek resp. súprav električiek a zubačiek, okrem nožného ABSka zo všadeprítomnej klzkosti odporúčam kúpiť si celodňový lístok platiaci na zubačky a električky v celých Tatrách (nie lanovky, 4€ na 24 hodín – v decembri 2023), raz ho na začiatku označiť vo vagóne a potom sa už len voziť celý deň bez potreby riešiť lístky. Ak ste tu dlhšie, tak sa oplatí napr. 3-dňový lístok. Dôchodcovia cestujú zadarmo. Bobča, ideš tému hrnce?
Bobča: Čo mi iné zostáva, keď nevieš variť? Na Štrbskom plese sme vedeli, že nás čaká naša obľúbená reštaurácia u Lenky, ktorá sa nachádza hneď vedľa stanice. Boli sme tu už pred niekoľkými rokmi a boli sme prekvapení výhodnými cenami a veľkými, chutnými porciami. (pozrite si náš výlet do Tatier z roku 2019). Tabuľa s denným menu napísaným kriedou bola zasnežená a náš pokus o jej odsneženie sa skončil len jednou veľkou machuľou. Pardon, ak boli v ten deň nižšie tržby :-D.
Bobčo: Ehm, kým sa vedúca kochala menu machuľou, ja už som mal objednané. Obedové menu za 6,70€ na osobu nás milo prekvapilo. Slepačí vývar bol výborný, dva veľké rezne so zemiakmi a tatárkou boli boží. Nie je to žiadna grand reštaurácia, ale na horách sa rád najem tak, aby mi rýchlo nevyhladlo a v tejto „ľudovej“ reštike sa to dá zrealizovať..
Bobča: Dobre, priznávam, zas som ti zjedla viac z tvojho ako z môjho, na jedlo máš nos, netreba ti nad menu špekulovať. Bobčo vyplnil zvyšné štrbiny žalúdka už len viedenskou kávou s parádnou šľahačkou a priblblým úsmevom na inak milé servírky. Tejto reštaurácii by sme opäť dali hodnotenie 10 z 10tich a vedeli sme, že sa tu zastavíme aj zajtra.
Pešo na Hrebienok
Počasie nám prialo a práve napadol čerstvý sypký sneh ideálny na sánkovačku. A kde je najlepšia sánkovačka? Na Hrebienku. Tak šup na električku a ideme zo Štrbského plesa smer Starý Smokovec. Asi už tušíte, že nie sme milovníci lyžovania. No o tom, že sánkovanie nie je len pre deti, nás presvedčil pohľad na desiatky pánov s chlapčenským úsmevom pri príchode do cieľa sánkarskej dráhy kúsok od nástupnej stanice lanovky neďaleko stanice električiek.
Moji rodičia sa rozhodli ísť pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca až na Hrebienok, čo trvá cca 10 minút a my s Bobčom sme po krátkom váhaní išli pešo.
Bobčo: Prerušujem vysielanie, pre niekoho váhanie, pre niekoho hodná chvíľka premýšľania o sadzbe za týranie zverenej osoby.
Bobka: A že ja dramatizujem :-D. Každopádne, cesta peši nám trvala asi 50 minút s tým, že sme po ceste šaškovali, robili anjelov v snehu a vychutnávali si pohľady na zasneženú krajinu.
Bobka: Keď sme dorazili na Hrebienok, už z diaľky sme počuli hudbu z ľadového dómu.
Bobčo: Klasická hudba v mínus 500 stupňoch a bielej všadeprítomnej hmle naokolo, manželka anjelikujúca v snehu? Všetko sa zdá by také efemérne. Otestujem radšej tep.
Bobka: Žiješ, vidíš, to ťa posilnilo. Vstup bol bezplatný a bolo tam naozaj ako v kráľovstve. Veď posúďte sami z fotiek. Každý rok sú ľadové sochy vyrobené na inú tému. Ľadové sochy v dóme zobrazovali tentokrát Westministerské opátstvo v Londýne na počesť 15. výročia návštevy angl. kráľovnej Alžbety II. na Slovensku a vo Vysokých Tatrách. Vonku bola výstava fotiek, ktoré zobrazovali históriu, keď sa kráľovná stretla so Žbirkom a inými osobnosťami pri návšteve Slovenska.
Po obhliadke dómu sme zamierili k požičovni saní, avšak po ceste sme natrafili ešte na Kvantárium – interaktívnu a náučnú galériu s hrou laserových svetiel. Kopec farieb a moderných optických ilúzií. Zaujalo nás to natoľko, že sme sa rozhodli ísť ešte pred sánkovaním tam.
Galéria nám svojou interaktivitou pripomínala múzeum Karla Kryla v Kroměříži. Bolo tu niekoľko miestností a v každej sme sa dozvedeli niečo iné o laserových efektoch. Najviac nás zaujala miestnosť s laserovou show, laserovým kreslením a hracou harfou. V niektorých miestnostiach sme našli nejaké chybky a nedokonalosti na odstránenie, ale celkovo expozícia nečakane zaujala. Na celkovú prehliadku bolo vyhradených 40 minút, čo pre niektorých hlavne s deťmi môže byť krátko, ale nám to stačilo.
Laserové efekty
Vyhriati z expozície svetiel sme opäť vyšli do Bobčových -500 stupňov o cca 15:40h. A stalo sa niečo nečakané. Sánky nikde. Aké bolo naše sklamanie, keď sme našli len prázdne stanovisko na mieste, kde pred necelou hodinkou stáli desiatky saní aj so zamestnancami. Síce mali tam byť do 16h, ale nikde nikoho. Či ich zbalili skôr alebo posledné ešte len vyvážali hore, hľadali sme nejaké sánky po myšacích dierach, ale nikde nič.
Bobčo: Bobčina mamina nefajčí, ale prvýkrát som videl človeka „vyfajčiť“ kokosovú tyčinku na nervy. Hedlajnom celého výletu bola sánkovačka a tá sa nekoná. Záver- nenechávajte si sánkovačku na poslednú chvíľu. A ešte lepšia rada, ak máte svoje sánky, vezmite si ich so sebou. Ušetríte 12€ za každý zjazd. Prípadne bola ešte možnosť požičať si sánky aj napr. na Štrbskom plese za 8€ na deň. Každopádne, nemienili sme sa vzdať.
Bobča: Presne tak, ale až zajtra, teraz s prichádzajúcou tmou sme si išli vyvetrať hlavu aspoň prechádzkou peši dole po sánkarskej trati, kým sa mamina fajčiac tyčinku viezla v kabínke dole okolo nás. Našu náladu zlepšila pani predavačka v jednom malom obchodíku v Starom Smokovci. Zaujala nás medovina a dostali sme ochutnávku niekoľkých príchutí.
Bobčo: Presne tak, je to taký malý darčekový obchod naľavo od cesty idúcej zhora k stanici električiek. Prístup, prístup a ešte raz prístup. Nebudem tu hovoriť, že v zahraničí je lepší. To nie je, aj tam sme zažili kadečo. Ale nech ste v Dubaji, Londýne či Smokovci, vždy je to o ľuďoch. Bola tam staršia pani s takou pozitívnou energiou, že nám vrátila dobrú náladu (obchodík je vyššie vo fotogalérii). Naopak, pár metrov po ceste napravo nižšie je bol nejaký iný obchod, kde bol pán predavač s takým arogantným prístupom pri otázke, či nemá drevené sánky, že sme radšej hneď odišli.
Chýlilo sa opäť k večeru a nám už brušká opäť hlásili, že je čas na posilnenie. Po zaslúženom výstupe na Hrebienok sme náš výlet zakončili v Tatranskej Lomnici v reštaurácii Stará mama. Vždy sem radi zavítame, lebo sa tu cítime tak „slovensky“. Asi to fotky najlepšie opíšu.
Napriek asi inflačnému zvýšeniu cien sme si opakovane objednali tradične fazuľovicu (6,80€, chcelo by to ale domáci chlebík k nej) a slepačí vývar (5,50€, chcelo by to ale domáce rezance), makové šúľance a domácu klobásku. Obsluha a prostredie boli však na jednotku a boli sme opäť spokojní. Na naše ubytovanie v Tatranskej Štrbe sme sa vrátili okolo 20h.
Skoro ráno sme sa naraňajkovali, pobalili a vyrazili. Bolo vidieť, že sneh sa dnes topí a už aj na stromoch žiaden v Štrbe nebol. Čoraz vyššie sme však zubačkou k Štrbskému plesu išli, tým viac sme mohli sneh na ihličnanoch opäť obdivovať. Na stanici na Štrbskom plese sme si dali do úschovne všetky nepotrebné veci a vyrazili opäť na Hrebienok, tentokrát lanovkou.
Bobčo: V mene otca i syna i ducha svätého, amen.
Bobka: Na Hrebienku sme si požičali drevené sane, aj keď nás pán z požičovne od nich odhováral. Vraj je odmäk snehu a sánky pôjdu pomalšie. Na výber sú aj kovové, tie sú rýchlejšie, ale my sme si chceli pripomenúť detstvo. Mal síce pravdu, šlo to pomaly, ale aj napriek tomu sme si jazdu užili a sľúbili sme si, že sa opäť vrátime. Trať má dĺžku až 2,5 km a na niektorých miestach je naozaj rýchla, hlavne ak mrzne. Pred sezónou ju upravia snežným pásovým vozidlom.
No a okrem každoročného okruhu na Štrbskom plese nám už nezostal čas na iné aktivity, ale nižšie zopár tipov, ktoré sme dávnejšie absolvovali a stáli za to.
Na ceste domov
Ak ste akčnejší, inšpirujte sa ďalšími výletmi z Tatier, ktoré sme zrealizovali v ďalších článkoch nižšie. Za vyskúšanie určite stojí:
Spracovanie a ochrana osobných údajov |
Kontakt |
Vytvoril SmartLink
